Cisárov písací stôl: miesto politických rozhodnutí habsburskej monarchie? František Jozef I. a jeho kabinetná kancelária
Trvanie: 1.2.2018 – 31.12.2021
Vedenie projektu: Jana Osterkamp (Collegium Carolinum) a Peter Becker (Universität Wien)
Výskumný projekt Collegia Carlina v spolupráci s Viedenskou univerzitou.
Projekt je za nemeckú stranu financovaný z prostriedkov Deutsche Forschugsgemeinschaft (DFG).
Cisár František Jozef je na mnohých obrazoch znázorňovaný ako disciplinovaný páchateľ za písacím stolom. To zodpovedá jeho vlastnej štylizácii. Jeho aktivity však neboli mysliteľné bez asistencie jeho kabinetnej kancelárie. Táto registrovala a zaznamenávala približne 250 000 takzvaných prednášok (písomné záznamy jeho ministerstiev, krajinských zástupcov, súkromných osôb atď.), ktoré cisár vybavil počas svojho vládnutia. Náš nemecko-rakúsky projekt sa môže oprieť o dôsledné byrokratické spracovanie týchto podaní. Vnímame ich ako akýsi kanál, vďaka ktorému sa vôbec po prvý raz dá komplexne zobraziť vládna agenda habsburskej monarchie, a síce prostredníctvom štatistickej analýzy politických polí. Zaznamenávame rozčlenenie prednášok na jednotlivé politické polia a sledujeme ich zmeny v priebehu času. Tým získavame komplexný pohľad na vládnu agendu a epochu cisára Františka Jozefa I.
Okrem tohto kvantitatívneho výskumu budú realizované aj kvalitatívne štúdie. Dvaja doktorandi analyzujú na príklade budovania železničnej siete, respektíve nobilitácií infraštruktúru/technológiu a symbolickú politiku. Tieto štúdie sa zameriavajú predovšetkým na otázky distribúcie materiálnych a nemateriálnych zdrojov a sietí štátnych i neštátnych aktérov usilujúcich o integráciu monarchie. Tretia dizertácia sa venuje samej kabinetnej kancelárii ako miestu politiky, prepojeného – v prvom rade v osobe jej riaditeľa Adolfa Brauna – s rozličným časťami monarchie a jej spoločnosti. Collegium Carolinum zaštiťuje dizertačný projekt Marion Dotterovej o symbolickej politike Nobilitácie a povyšovanie do šľachtického stavu rakúskeho cisárstva v kabinetnej kancelárii za vlády Františka Jozefa (1849–1916), ktorý skúma nobilitácie v talianskych provinciách habsburskej monarchie.
Vďaka kombinácii kvantitatívnych a kvalitatívnych metód, respektíve textovej a sieťovej analýzy projekt ako celok po prvý krát ukazuje, z akej logiky sa odvíjala neformálna politika v druhej polovici19. storočia.
Okrem toho sa každého pol roka, striedavo v Mníchove a vo Viedni, koná kolokvium Dialóg medzi štátom a administratívou.
Kontakt: Jana Osterkamp
Website: https://www.univie.ac.at/emperorsdesk/
Nobilitácie a povyšovanie do šľachtického stavu rakúskeho cisárstva v kabinetnej kancelárii za vlády Františka Jozefa (1849–1916)
Marion Dotter (Dizertačný projekt)
Trvanie: 1.2.2018 – 31.1.2021
Koordinátorka a príprava projektu: Marion Dotterová
Projekt je za nemeckú stranu financovaný z prostriedkov Deutsche Forschugsgemeinschaft (DFG).
Dizertačný projekt Collegia Carolina v rámci výskumného projektu Cisárov písací stôl: miesto politických rozhodnutí habsburskej monarchie? František Jozef I. a jeho kabinetná kancelária
Dizertácia je venovaná veľkej oblasti šľachty v habsburskej monarchii. Tematicky stoja v popredí nobilitácie, teda udeľovanie šľachtických titulov, renobilitácie, teda obnovovanie a rekonštrukcia šľachtického statusu ako aj povyšovanie do šľachtického stavu, teda vzostup v šľachtickej hierarchii. Štúdia sa sústreďuje na tieto procesy v kabinetnej kancelárii v období od druhej polovice 19. až do začiatku 20. storočia. Otázky, kto sa smie stať súčasťou šľachty a byť v rámci tejto sociálnej štruktúry povyšovaný, mala pre cisára Františka Jozefa veľký význam. Potom, čo sa musel vzdať mnohých reálnopolitických kompetencií v prospech vlády a parlamentu, si nárokoval rozhodovacie právomoci aspoň na tomto politickom poli. na skúmanie spôsobu, akým vládca riadil túto symbolickú politiku, sú v práci využívané koncepcie lojalít a sociálneho kapitálu.
Dizertačný projekt najskôr štatisticky vyhodnotí zmeny a vývin na tomto politickom poli počas vlády cisára Františka Jozefa. Jednotlivé procesy budú následne skúmané nástrojmi sémantickej analýzy, pričom sa odhalia väzby medzi žiadateľmi a inštitúciou. Pramennú bázu predstavuje popri kabinetnej kancelárii Šľachtický archív cisárskeho ministerstva vnútra, čím sa odkryje inštitucionálna previazanosť spolupráca na lokálnej a štátnej úrovni, v dôsledku ktorej sa udeľoval šľachtický titul. Konkrétne príklady sa týkajú predovšetkým severotalianskych provincií habsburskej monarchie.