Sudetonemecký slovník. Slovník nemeckých nárečí v Čechách, na Morave a v Sliezsku (SdWb) dokumentuje nárečia „Sudetských Nemcov“, to znamená nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ktoré až do vyhnania a úteku z vtedajšieho Československa (počas nemeckej okupácie Protektorát Čechy a Morava) žilo v Čechách (Böhmen), na Morave a v Sliezsku (Mähren-Schlesien, aj Tschechisch-Schlesien, země Moravskoslezská). Redakcia, sídliaca na Univerzite Justusa-Liebiga v Gießene, je pracoviskom Collegia Carolina.

Veľké nárečové regióny

Sudetonemecké nárečia, používané v bývalom Československu,  ovplyvnili Ostmitteldeutsch a Oberdeutsch. Delia sa na päť veľkých nárečových regiónov:

  • Mittelbairisch, používané na južnej Morave, v dolnom a strednom Českom lese a na najväčšom nemeckom jazykovom ostrove, Hřebečsku,  ako aj na jazykových ostrovoch České Budějovice, Vyškov, Brno, Olomouc a Skřípov,
  • Nordbairisch či Oberpfälzisch v západných Čechách a na jazykovom ostrove Jihlava,
  • Ostfränkisch v severozápadných Čechách, v Hřebečsku a v centrálnej oblasti severnej Moravy,
  • Obersächsisch v severných Čechách a ako dialekt zmiešaný s Nordbairisch na jazykovom ostrove Jihlava,
  • Schlesisch vo východnej oblasti severných Čiech, vo východných Čechách ako aj na severnej Morave.

Ciele

Zobrazenie kresby zvláštneho dotazníka Körbe z hlavného katalógu Sudetonemeckého slovníka

Sudetonemecké nárečia predstavujú dôležitú súčasť českej a (celo)nemeckej jazykovej histórie. V dôsledku politického a spoločenského vývinu v západnej a strednej Európe po druhej svetovej vojne sa však tieto nárečia dajú pokladať za živé iba v obmedzenej miere a postupne upadajú. Cieľom Sudetonemeckého slovníka preto je zdokumentovať ich jedinečnosť a osobitosť ich slov a prísloví v kontexte západoeurópskych a stredoeurópskych dejín jazyka, kultúry a spoločnosti a tým ich ukotviť v európskej kultúre spomínania.

Toto mapovanie nemá len dokumentárny charakter, ale odhaľuje sa tu mnoho príležitostí, ako nadviazať na doterajší výskum. Popri kultúrnoanthropologických a historických štúdiách základný výskum sudetonemeckých nárečí pre ciele Sudetonemeckého slovníka stimuluje najmä lingvistické bádanie – predovšetkým skúmanie dynamiky jazykovej transformácie, ako sa odráža v zrkadle nárečovej a cudzojazyčnej hybridnosti pri zohľadnení špecifických okolností jednotlivých regiónov (napr. politické vplyvy, fenomény kontaktov atď.)

História slovníka

Vedecké spracovanie českých a moravských dialektov sa začalo už v polovici 19. storočia, systematická tvorba slovníka sudetonemeckých nárečí v Československej republike sa však rozbehla až na podnet lipského germanistu Theodora Fringsa v roku 1930. Frings vtedy pripravoval slovník pre vtedajší Slobodný štát Sasko a pri tejto príležitosti poprosil kolegov z pražskej Univerzity Karlovej, Ericha Gieracha a Ernsta Schwarza, aby zozbierali nárečia v oblastiach západných a severných Čiech, ktoré hraničili so Saskom. Schwarz und Gierach (zomrel v roku 1943) v nasledujúcich rokoch vytvorili konvolút s 15 dotazníkmi, 1.200.000 dokladovými lístkami a asi 800 mapami rozšírenosti, ktorý bol do roku 1945 v podstate skompletizovaný, potom sa však stratil. Pre oboch bádateľov a akiste aj pre nemecké obyvateľstvo Sudet bolo vytvorenie tohto prvého nárečového pamätníka, plánovaného so skutočnou láskou k vlasti, v 30. a začiatkom 40. rokov aj identifikačným a zároveň politicky zamýšľaným podnikom, keď navyše zohľadníme blízkosť oboch vedcov, a najmä Gieracha, k nacionalistickej ideológii a neskôr k nacizmu.

Začiatky dnešného Sudetonemeckého slovníka v raných rokoch SRN sa ešte niesli v znamení pokusov ukotviť a uchovať sudetonemeckú identitu, teraz už bez niekdajších politických implikácií. Ernst Schwarz, ktorý prevzal profesúru na Univerzite Friedricha Alexandra v Erlangene pri Norimbergu, začal spolu s Franzom Josephom Beranekom, ktorý vedeckú dráhu rozbehol na Nemeckej Karlovej univerzite v Prahe, kde v sa roku 1944 stal profesorom národopisu a kmeňových dejín Moravy, budovať novú zbierku. Po vyhnaní sa Beranek usadil v Hessensku, najskôr v Butzbachu, potom v Gießene. S manželkou Herthou Wolf-Beranek, ktorá sa veľkou mierou podieľala na tvorbe nového slovníka, uskladňovali nový materiál najskôr vo svojom súkromnom byte a od roku 1959 v priestoroch Univerzity Justusa Liebiga v Gießene. Sudetonemecký „oficiálne“ vstúpil do života 1. mája 1957. Predsedom slovníkovej komisie a vedúcim kancelárie / redakcie bol do roku 1978 Ernst Schwarz, ktorého pokračovateľom sa stal Heinz Engels. Beranek prevzal vedenie kancelárie / redakcie. Po smrti v roku 1967 ho vo funkcii nahradila manželka Hertha, ktorej spoločníkom sa v roku 1974 stal Horst Kühnel. Po ich odchode celá zodpovednosť, konkrétne editorstvo slovníka,  prešla na Heinza Engelsa. Po jeho emeritovaní v roku 1994 nalsedoval Otfrid Ehrismann.

Na konci roku 1980 bola zbierka v podstate skompletizovaná. Priestory zabezpečila univerzita v Gießene, finančné pokrytie mezi inými spolková krajina Hessensko, Nemecká agentúra pre výskum a od roku 1986 napokon Slobodný štát Bavorsko. Sudetonemecký slovník sa stal pracoviskom Collegia Carolina.

Súčasný pracovný materiál Sudetonemeckého slovníka pozostáva zo 16.500 pracovných máp ako aj 2,6 milióna dokladových lístkov; počet na začiatku zozbieraných 182.000 odkazov na synonymá je dnes v dôsledku pokračujúcej práce podstatne vyšší. Materiál bol zozbieraný z približne 72.500 dotazníkov s priemerne asi 60 otázkami, ktoré doplnili zvláštne zoznamy profesných skupín a vecných tém, kronikami, -knihami a časopismi na tému domov, vedeckými publikáciami, zbierkami slov a nevyžiadanými zásielkami. Rukopisný materiál prepísali pomocníci a pomocníčky a je abecedne archivovaný podľa pravidiel spisovnej nemčiny. Články o jednotlivých slovách píšu spolupracovníci a spolupracovníčky s germanistickým vzdelaním. Prvý zväzok Sudetonemeckého slovníka vydal v roku 1988 Heinz Engels.

Informácie o prácach na slovníku pravidelne prinášajú publikácie Collegia Carolina: do roku 2011 vo forme správ o Sudetonemeckom slovníku, neskôr vo forme výročných správ Collegia Carolina. Slovník má vyjsť v desiatich až dvanástich zväzkoch a je publikovaný v ročných odstupoch na asi 80 stranách.

Štruktúra slovníkových článkov

Články Sudetonemeckého slovníka sa riadia istými smernicami, tie sa však v priebehu dejín slovníka menili. Informuje o tom nasledujúci prehľad.

I. do piateho zväzku, vrátane

1. Lemmy:

  • Členenie na hlavné ako aj možné vedľajšie lemmy sa riadi kodifikáciou spisovnej nemčiny Duden, vydanie z rokov 1976 - 1981 a je preto do veľkej miery štandardizované.
  • Ak sa tam nejaké archívne doložené slovo neuvádza, jeho podľa súčasnej spisovnej normy upravená forma sa dohľadáva v Nemeckom slovníku Jacoba a Wilhelma Grimmovcov a v iných nárečových slovníkoch, príp. aplikovaním hláskových zákonov.
  • Zdrobneniny sa priraďujú k lemmam ich substantív; ak sa príslušné podstatné meno neád doložiť, k zdrobnenine sa priradí vlastná lemma.
  • Analogicky postupujeme pri substantivizáciách, ktoré sa zaraďujú spravidla do článkov o slovesách a prídavných menách, od ktorých sú odvodené.
  • Pomocné odkazy na štandardizované heslo sa generujú, keď zodpovedajúci štandardný  nárečový výraz zostarne, no jeho nová podoba sa nachádza tak v kodfikácii Duden ako aj archíve slovníka. Pomocné odkazy sa pridávajú tiež k zvlášť často doloženým, osamostatneným skráteným a dôverným formám mien, pričom sa o nich pojednáva pod ich pôvodným názvom.

2. Gramatické údaje:

  • Gramatické údaje v Sudetonemeckom slovníku sa riadia zodpovedajúcimi definíciami kodifikácie Duden.
  • Kategorizácia slovies podľa ich valencie (tranzitívnosť, intranzitívnosť, reflexívnosť a neosobnosť), ktorá sa aplikovala do piateho zväzku, odpadáva od lemmyherunterrollen.

3. Opisy hlások: 

  • Ako základ hláskového písma sa uplatňujú smernice časopisu pre výskum nárečí Teuthonista
  • Do piateho zväzku (vrátane) sú jednoduché slová, doložené v zbierke, zaopatrené dôkladným opisom hlások.
  • V prípade slovies opisy hlások principiálne obsahujú neurčitok, pri silných a nepravidelných slovesách spravidla aj formy ohýbania 1. Sg. Präs., 3. Sg. Präs., 1. Sg. Imp. a Part. II.
  • V prípade prídavných mien sa – pokiaľ sú doložené v archíve – sa foneticky znázorňujú aj ich komparatív a superlatív.
  • Vo výnimočných prípadoch erhalten aj kompozitá či derivácie einen Lautkopf; dochádza k tomu napr. vtedy, keď sa výslovnosť ich jednotlivých súčastí podstatne vzdialila od základného slova.

4. Sémantický aparát:

  • Ak je nejaké slovo doložené vo viacerých významoch, tie sa vymenúvajú počnúc základným významom až po odvodené. Keď nejaké heslo označuje aj rastliny, tie sa nachádzajú na konci článku.
  • Z ekonomických dôvodov sa tam, kde je to možné, uprednostňujú odkazy pred obsiahlymi definíciami pojmov. Táto metóda je efektívna najmä v oblasti synoným a heteroným, lebo v týchto prípadoch sa dá vždy odkázať na pevne daný centrálny synonym, pod ktorým sa uvádza dôkladná definícia významu a taktiež zoznam všetkých významovo rovnakých lemm.
  • Dokumentovanie vybraných tradovaných príkladov nárečových viet, fráz, prísloví, pranostík o roľníctve a počasí má veľký význam ako svedectvo používania nejakého slova v jazykovej praxi. V sémantickej časti sú priraďované k príslušným vhodným významom hesiel.

Údaje o rozšírenosti: Základ používaných skratiek pri údajoch o rozšírenosti predstavuje Orientačná mapa 2 – Malopriestorové názvy území v prvom zväzku. Za rozšírené (verbr.) na nejakom území sú pokladané pojmy, významy alebo príklady so šiestimi či viacerými dokladmi; za ojedinelé (*) sú pokladané tie s tromi až šiestimi dokladmi. Pri jednotivých dokladoch sa uvádzajú presné skratky miest. U jednotlivých dokladov z literárnych zdrojov najskôr presná skratka územia a miesta, spomínaného v tomto zdroji a následne skratka príslušnej literatúry. Miestne a literárne skratky boli naposledy aktualizované a publikované v roku 2008 v predbežnom zozname.   

 

II. Modifikácie od šiesteho zväzku

Hlavne z dôvodu zoštíhlenia, dohodnutom v roku 2018, medzičasom došlo k nasledujúcim zmenám štruktúry článkov, ktoré sa uplatňujú počnäc šiestym zväzkom:

K bodu 2 Gramatické údaje:

  • Pokiaľ je v archíve Sudetonemeckého slovníka doložené podstatné meno bez odkazu na rod, bude sa v budúcnosti namiesto o. Art. (bez člena) uvádzať značka pre stupeň  ° (v slovníku 0 údajov pre rod). 

K bodu 3 Opis hlások:

  • Obsiahly opis hlások principiálne odpadá, v prípade potreby sa však naďalej bude uvádzať tzv. zvláštna výslovnosť (bes. Ltg(n)., pozri zavedenie zvláštneho odseku pre poznámky), napr. taká, pomocou ktorej sa slovo kvôli rozličným fonetickým fenoménom (asimilácia, kontrakcia atď.) dá len ťažko identifikovať.

K bodu 4 Sémantický aparát: 

  • Aby sa obsiahly dojem mnohorakej výslovnosti a syntaktického používania slov dal sprostredkovať aj po vypustení „tradičných“ opisov hlások, uvádza sa čo najviac doložených príkladov nárečových viet a fráz. Tým je umožnený praktický opis zdokumenotvaných nárečí.  

Štrukturálne ďalekosiahlou modifikáciou, ktorá vlastne umožňuje vypustenie podrobných opisov hlások, je zavedenie zvláštneho odseku pre poznámky pod slovníkovými článkami. Popri hore uvedenej zvláštnej výslovnosti je v prípadoch, keď je to nutné alebo nápomocné´, možné uvádzať aj ďalšie cené informácie o jednotlivých heslách (napr. o etymológii), ktoré zabránia prípadným nedorozumeniam alebo pomôžu pri ďalších rešeršoch.