Na príklade regiónu Mecklenbursko projekt skúma dôsledky masového prisťahovalectva odsunutých Nemcov z Československa na príslušné dialekty a kvázi štandardný regionálny jazyk a opisuje ich dodatočné pôsobenie až do súčasnosti.

Výskumný projekt sústreďuje pozornosť na jazykovú akulturáciu v rámci komplexného procesu integrácie odsunutých Nemcov, čím tematizuje problém, ktorý lingvistika napriek jeho jazykovohistorickému významu doteraz skúmala len zriedkavo.

V spoločenských podmienkach povojnového Mecklenburska sa tzv. „presídlenci“ prispôsobovali novým jazykovým pomerom najmä tým, že si osvojovali dolnonemecké nárečie, ale aj jednostrannou štrukturálnou advergenciou mecklenburskej spisovnej nemčiny. V situácii úzkych kontaktov so starousadlíkmi dochádzalo v oveľa menšej miere aj k vzájomnej konvergencii na seba narážajúcich alochtónnych a autochtónnych jazykových variet.

Aby bolo možné presne určiť stupeň (vzájomnej) jazykovej akulturácie, uskutočnia sa nahrávky a jazykové testy pamätníkov prvých povojnových desaťročí ako aj ich potomkov a ich vybrané fonetické a morfosyntaktické príznaky budú predmetom kvantitatívnej analýzy. Skúmať sa bude len jazyk odsunutých z dialektologických oblastí stredného a horného Nemecka (Sliezsko, Čechy, Morava, Slovensko atď.), ktorí pred odsunom nemali kontakt s dolnonemeckými ani severonemeckými regionalizmami. Týmto spôsobom sa dajú zreteľnejšie stanoviť konštelácie jazykových kontaktov.

Monografická prezentácia výsledkov projektu je dostupná na:

https://www.peterlang.com/view/title/65122?format=EPDF