Zpřístupnění Karpat. Státní strukturální politika, spory o využití a ekologické změny jedné horské oblasti v období státního socialismu 1945–1989.

Význam Karpát pre východnú oblasť strednej Európy by sa dal porovnať s významom Álp pre jej západnú časť. Karpatský oblúk sa rozprestiera na 1 300 kilometroch od Českej republiky až po Rumunsko a člení tento priestor nielen zemepisne, ale ovplyvňuje aj životné prostredie a predstavy jeho obyvateľov.

Na rozdiel od Álp neboli procesy vnímania a osvojovania Karpát zatiaľ predmetom systematického výskumu. Túto medzeru projekt vyplňuje tým, že osvetľuje rozličné spôsoby ich rozvoj a využívania a z nich vyplývajúce dôsledky pre spoločnosť a životné prostredie v období socializmu. Kladie sa najmä otázku, či tieto procesy vykazujú špecificky socialistické charakteristiky, resp. či sa tu dá hovoriť o systémové rozdiely stierajúcich príznakoch moderny.

Cieľom projektu sú "otvorené regionálne dejiny", vychádzajúce z konštruktívneho charakteru priestoru a tematizujúce súvislosti prekračovaním regionálnych a národných hraníc. Príklad Karpát má preto prispieť jednak k výskumu doteraz málo zohľadňovaných aspektov východnej strednej Európy v období štátneho socializmu. Okrem toho projekt rozširuje aktuálne historiografické trendy dejín životného prostedia a inraštruktúry o doteraz zanedbávaný rozmer východnej strednej Európy.


Celkový projekt zahŕňa čiastkový postdoktorandský projekt o štrukturálnej politike Československa ako aj doktorandský projekt o využívaní vodnej energie v slovenských a rumunských Karpatoch. Okrem toho sa pripravuje pridružený projekt o dejinách Tatranského národného parku na univerzite v Bazileji. V blízkej dobe sa plánuje workshop, kde sa má diskutovať o predbežných výsledkoch výskumu a porovnávať ich s históriou Álp.

 

Socialistické vodné diela v slovenských a rumunských Karpatoch – ovládnutím prírody k novému spoločenskému poriadku?

Arnošt Štanzel (projekt ukončený)

Jedným z hlavných znakov režimov štátneho socializmu bolo budovanie nového spoločenského zriadenia. Plány týkajúce sa infraštruktúry v periférnych priestoroch pri tom hrali dôležitú úlohu. V tejto súvislosti venoval doterajší historický výskum len malú pozornosť problematike životného prostredia. Projekt preto skúma výstavbu vodných diel v slovenských a rumunských Karpatoch a diskusie na tému znečistenie vôd. Následne chce vyvodiť závery o vzťahu človeka a životného prostredia v rokoch 1945 až 1989.

Výskum si kladie tri základné otázky:

1. Aké predstavy o životnom prostredí a prírode prezrádzajú diskusie na tému znečistenie vôd a budovanie priehrad v Rumunsku a v Československu a aké mali dôsledky na vzťah k prírode?
2. Vychádzajúc zo (znovu) objavovania priestoru v dôsledku "spatial turn", pokladám budovanie a mnohoraké využitie priehrad zo strany občanov a režimu za „produkciu priestorov“. Aké následky mali tieto procesy na politickú, sociálnoekonomickú a kultúrnu situáciu v príslušných regiónoch? Zároveň sa vynára otázka, či tieto novovzniknuté priestory zmenili vnímanie periférie a pripútali ju bližšie k centru.
3. Ako treba hodnotiť prístup k životnému priestoru v Rumunsku a v Československu na základe vzájomného porovnania, resp. porovnania s inými krajinami? Existovali domáce tradície, bol vzorom Sovietsky zväz alebo Západ?


Published as:Wasserträume und Wasserräume im Staatssozialismus. Ein umwelthistorischer Vergleich anhand der tschechoslowakischen und rumänischen Wasserwirtschaft 1948–1989 (= Schnittstellen. Studien zum östlichen und südöstlichen Europa; Bd. 8). Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2017.