Cieľom projektu je monografia o dejinách štátnej štrukturálnej politiky v horských oblastiach v podmienkach rozličných politických režimov v rokoch 1945 až 1989. Nové poznatky v diskusii o súčasnosti a budúcnosti vidieckeho priestoru  má priniesť porovnanie dvoch historických regiónov, reprezentujúcich dva európske vývinové modely a vyznačujúcich sa výrazným poddielom horského prostredia: Rakúsko ako štát západného charakteru a Československo ako štát so štátno-socialistickým zriadením. Výskum vychádza z predpokladu, že politické pomery v oboch štátoch po roku 1945 vyvolali v príslušných regiónoch rozdielny vývin, od 60. rokov však pozorovať v skúmanej politike Rakúska a Československa konvergencie, podmienené v štrukturálnom zmysle porovnateľnou problematikou horských regiónov.

Porovnávacia analýza skúma rozdielne stratégie regionálneho plánovania na príklade koncepcií a politiky organizovania priestoru, poľnohospodárstva a ochrany prírody. V popredí stojí otázka, ako sa pri tom vyrovnávalo s regionálnou disparitou. Základnou tézou je, že horské oblasti svojím geomorfologickým usporiadaním stavajú politiku moderného územného plánovania pred vážne výzvy: štáty síce disponujú organizačnými a technickými možnosťami zásahov do týchto oblastí, ale len za cenu relatívne vysokých nákladov. Hranice územného plánovania preto stanovujú tak odhady prirodzených podmienok ako aj spoločenská hodnota horských oblastí, takže dôležitú rolu hrá pozícia skúmaných horských regiónov v rámci príslušných štátov.

Horské regióny sa v minulosti  interpretovali rozdielnym spôsobom. Boli pokladané za významné z národného hľadiska, ekonomicky využiteľné alebo hodné prírodnej ochrany, no aj za oblasti so štrukturálnymi problémami („zaostávanie“, ekonomické ťažkosti, migrácia). Tieto výklady viedli k rozdielnej politike, zásadná otázka preto znie, do akej miery štruktúrálno-politické plánovanie predstavovalo reakciu na zmenu krajiny, osídlenia a sociálne skladby, vyvolaných modernizáciou poľnohospodárstva a spoločenskou transformáciou, resp. či tieto zmeny samo podporovalo. Do akej miery bolo pri tom dôležité udržať existujúce štruktúry? Na pozadí triády využitie, ocharana a plánovanie bude predmetom výskumu konanie štátu vo vzťahu k politickej realizácii v horských regiónoch. Porovnávacia štúdia spája tematické okruhy dejín poľnohospodárstva, životného prostredia a plánovania a v metodickom zmysle nadväzuje na otázky teritoriality.