Zbierka Pekelský

V roku 1977 Collegium Carolinum získalo rozsiahly fond predovšetkým exilovej tlače z pozostalosti novinára Vladimíra Pekelského (narodil sa v roku 1920 v Bratislave, zomrel v roku 1975 v Kolíne nad Rýnom). Zbierka zahŕňa viac než 850 periodík, monografií a iných písomností. Knižnica Collegium Carolinum vlastní niektoré z týchto tlačí ako jediná z nemecky hovoriacich krajín.

V katalógu Pekelského zbierky sú celý časopisecký fond a monografie abecedne zoradené. Lepšiu orientáciu umožňuje miestny, menný a vecný register. V pozostalosti sa okrem toho nachádzajú rozličné ďalšie písomnosti, ktoré nie sú katalogizované, po dohode sa však do nich v Collegium Carolinum dá nazrieť. V prípade záujmu sa obráťte na pracovníkov knižnice.

Katalóg Pekelského zbierky

Zbierka a katalóg

Vladimír Pekelský založil a prevádzkoval archív dobových bohemík, ktorý iba za rok 1961 evidoval asi 4.200 titulov časopisov, božúr a monografií. Na začiatku malý redakčný archív sa v priebehu rokov rozrástol na dokumentačné stredisko. Pekelský zbieral materiál o Československu, nemecko-českých vzťahoch, situácii českých a slovenských emigrantov, sudetských Nemcoch a všeobecne o konflikte medzi Východom a Západom. Z tohto rozsiahleho archívu Collegium Carolinum uchováva okolo 850 časopiseckých titulov a monografií.

Zbierka pozostáva hlavne českých a slovenských exilových časopisov. Písomnosti konzervatívnych, nacionalistických a antikomunistických zoskupení sa zastúpené nadpriemerne a odzrkadľuje sa v nich Pekelského vlastná politická angažovanosť a záujmy. Súčasťou zbierky sú tiež spravodajské buletíny náboženských obcí. Veľká časť tlačí bola vydaná v Berlíne, Londýne, Mníchove, New Yorku, Paríži a vo Viedni. Popri mnohých európskych útočiskách východoeurópskych emigrantov sú zastúpené aj vydavateľstvá v severnej a južnej Amerike, Afrike a Austrálii.

Zbierka obsahuje v menšom rozsahu aj písomnosti  (korešpondencia, materiál týkajúci sa pozadia udalostí, poznámky). Korešpondenciu viedol Pekelský s vydavateľmi informačných buletínov a zástupcami jednotlivých inštitúcií, spolkov, grémií a iniciatív. Jednotlivo sú v zbierke zastúpené tiež akty a protokoly rozličných exilových organizácií ako Český narodní výbor, Demokratická únia exilu a iné. Zbierka písomností zahŕňa aj rešerše Pekelského z čias jeho spolupráce s dokumentačným archívom rádia Deutsche Welle. Vo viacerých, čiastočne popísaných obaloch sa nachádzajú zbierky novinových výstrižkov a správ, ktoré pravdepodobne predstavovali podklady pre reportáže a podobne. Tieto písomnosti nie sú katalogizované a dá sa do nich nahliadnuť na požiadanie.

V katalógu sú časopisecké fondy a monografie zoradené podľa abecedy. Niektoré časopisy časom zmenili názov. Jednotlivé názvy zväčša na seba odkazujú, príp. sú zoradené pod sebou. V niektorých prípadoch môžu poskytnúť informácie o osobných či tematických prepojeniach redakcií aj mená vydavateľov či miesto vydania. Menný register na konci katalógu zjednodušuje hľadanie vydavateľov či iných osôb podieľajúcich sa na publikácii, miestny register vyhľadávanie podľa miesta vydania. Väčšina časopisov vychádzala v českom jazyku, zastúpených je však aj veľa slovenských periodík ako aj v angličtine a nemčine vychádzajúca tlač. Pri rešeršoch zameraných na jazyk sa dá použiť jazykový register.

Vladimír Pekelský

Vladimír Pekelský sa narodil v Bratislave v roku 1920, krátko po vzniku Československa. Ako sedemnásťročný vstúpil do fašistickej strany Vlajka a počas druhej svetovej vojny študoval v Nemecku medicínu. Táto okolnosť ako aj členstvo vo fašistickej strane viedli k tomu, že po roku 1945 sa pred novou československou mocou musel zodpovedať z kolaborácie s nacistickými okupantmi. Po ročnom väzení v roku 1946 Československo opustil. Najskôr odišiel do Rakúska a potom sa usadil v americkej okupačnej zóne v Nemecku.

V emigrácii Vladimír Pekelský od začiatku vyvíjal politickú aktivitu. Do roku 1951 bol predsedom Českého narodného výboru, generálnym tajomníkom Demokratickej únie v  exile a dôverníkom českého generála Leva Prchalu, ktorý taktiež žil v exile. Ako prívrženec Prchalu, tvrdého oponenta politiky Edvarda Beneša, Pekelský stál na národno-konzervatívnych pozíciách, ktoré veľká časť demokratických, tzv. československých zoskupení českého a slovenského exilu odmietala. Patril napr. k signatárom Wiesbadenskej dohody, vypracovanej sudetonemeckými skupinami a Českým národným výborom v roku 1950 a požadujúcej okrem iného právo na návrat pre sudetonemeckých vyhnancov. V roku 1951 sa Pekelského a Prchalove cesty kvôli politickým nezrovnalostiam rozišli.

Vladimír Pekelský žil až do svojej náhle smrti v roku 1975 v nemeckom exile, najskôr v Mníchove , neskôr v Kolíne nad Rýnom. Pracoval ako novinár a prispieval napr. do časopisu OSTEUROPA a do rádia Deutsche Welle. Okrem toho založil exilové vydavateľstvo Bohemia a redigoval časopis Informationsdienst Bohemia, ktorý od 50. rokov vychádzal v Mníchove. V Kolíne nad Rýnom písal do časopisu Bohemia. List českého exilu (napriek podobnému názvu nie je inštitucionálna spojitosť s časopisom Bohemia. Zeitschrift für Geschichte und Kultur der böhmischen Länder, vydávaného od roku 1960 v rámci Collegium Carolinum).

Pekelský spolu s ďalšími emigrantmi vybudoval v 60. rokoch vo svojom kolínskom súkromnom byte archív, v ktorom zhromažďoval  tlačený a dokumentárny materiál o vývine v Československu od roku 1918  ako aj o československom, českom a slovenskom exile počas vojny a po roku 1945. Dnes vieme, že Vladimír Pekelský okrem toho  od roku 1953 pracoval pre československú tajnú službu. Vladimír Pekelský sa v emigrácii oženil s Marie Blaschtowitschka (rod. Tomšů), vdovou po Kurtovi Blaschtowitschka, ktorý v Protektoráte Čechy a Morava pôsobil ako prokurátor Zvláštneho súdu v Prahe a na konci vojny bol popravený. Prostredníctvom manželky Marie (rovnako agentky Československej štátnej bezpečnosti) československá tajná služba úspešne zverbovala aj Vladimíra Pekelského.

Exilová tlač a emigrácia z Československa po roku 1945

Exilová tlač uchovávaná v Pekelského pozostalosti bola adresovaná prevažne emigrantom z Československa po roku 1945. Odhaduje sa, že v rokoch 1948 až 1989 opustilo Československo asi 200.000 ľudí.

Keď vo februári 1948 získali komunisti moc, masové vysťahovalectvo z Československa dosiahlo vrchol. Iba v rokoch 1948 až 1951 dosahoval počet utečencov 25.000, a do roku 1968 narástol na asi 60.000. Pekelský opustil svoju krajinu v roku 1946 zo strachu pred ďalším potrestaním zo strany novej československej vlády, ktorá ho vinila z kolaborácie s nacistickými okupantmi.  Ľudia, ktorí opustili Československo po roku 1948, odchádzali často vo viere, že sa opäť vrátia, akonáhle skončí vláda komunistov. Rátali s tým, že v zahraničí zostanú len krátky čas. Exilová a emigrantská tlač pre nich plnila dôležitú funkciu. Tí, čo sa v nej angažovali, písali proti politickému systému vo svojej rodnej krajine. Redaktori a redaktorky mnohých novín žiadali koniec vlády komunistov vo svojej vlasti.

Najväčšia vysťahovalecká vlna zachvátila Československo v dôsledku márnych pokusov o reformu zo strany vtedajšieho vedenia reformných komunistov v roku 1968, ktoré sa do dejín zapísali ako Pražská jar a ktoré násilne ukončili armády Varšavskej zmluvy. Keď ich jednotky dorazili do Prahy, na Západe alebo v Juhoslávii sa nachádzalo asi 80 až 100 tisíc československých občanov. Tí z nich, ktorí sa v zahraničí zdržiavali len prechodne ako turisti, v reakcii na udalosti vo vlasti požiadali o politický azyl. Emigranti, ktorí krajinu opustili po potlačení  Pražskej jari v roku 1968, v skorý návrat zväčša nedúfali.

Český, slovenský a československý exil napriek tomu charakterizovali aj spory, politické konflikty a nepriateľstvá. Politické deliace čiary sa často nepodarilo prekonať napriek spoločnému obrazu nepriateľa, komunizmu. Prejavovalo sa to aj v Mníchove, ktorý sa čoraz väčšmi menil na centrum emigrantov z východnej časti strednej Európy. Vzhľadom na geografickú blízkosť bavorského hlavného mesta k východnému bloku a jeho polohu v americkej okupačnej zóne sem Rádio slobodná Európa už v roku 1950 zriadilo centrum svojho vysielania. (O Rádiu slobodná Európa pozri konferenčný zborník, ktorého vydavateľom je Collegium Carolinum). Vladimír Pekelský sa angažoval v politických zoskupeniach československých emigrantov, ktoré mali k Rádiu slobodná Európa nepriateľský postoj. Pekelský publikoval najmä v časopise Bohemia množstvo článkov namierených proti týmto skupinám emigrantov a aj proti vysielaču.