V socialistickom Československu prostitúcia oficiálne neexistovala. V skutočnosti bola najneskôr od 60. rokov verejným tajomstvom. Prostitúcia bola pokladaná za citeľné porušovanie noriem v dvojakom zmysle: ako prehrešok proti všeobecnej povinnosti „produktívnej práce“, ako aj proti panujúcej sexuálnej morálke. Kto mal na svedomí takéto deviantné spôsoby chovania, toho bolo treba nielen potrestať, ale aj „polepšiť“ prostredníctvom výchovných opatrení. Experti, inštitúcie na lokálnej úrovni a bežní občania boli vyzývaní, aby pomáhali presadiť „socialistickú morálku“ a znovu integrovať „deviantné elementy“ do spoločnosti.

Výskumný projekt skúma pozornosť, ktorá bola venovaná prostitúcii ako dlho prehliadanému a na verejnosti takmer neviditeľnému javu. Prvá časť výskumu má preskúmať právny, inštitucionálny a diskurzívny vývin tematického poľa prostitúcie v celom období od roku 1945 do roku 1989, kým v druhej časti ide o rekonštrukciu praktík vigilancie na konkrétnych príkladoch. V prípadových štúdiách, vychádzajúcich z historických prameňov, pôjde o rekonštrukciu interakcií medzi ústredne riadeným dohľadom, expertnými činnosťami a účasťou občanov na odhaľovaní, kontrole a postihovaní prostitúcie. Pozornosť sa pri tom sústreďuje na to, ako vnímala verejnosť prostitúciu, ktorú štát trpel a zneužíval na politické ciele.

Cieľom projektu je objasniť, akým spôsobom dohľad nad (sexuálnou) morálkou prispieval k vnútornej súdržnosti „socialistickej pospolitosti“.

Ďalšie informácie nájdete tu:  https://www.sfb1369.uni-muenchen.de/index.html