Kriminalita druhých. Etnické kriminalizovanie v provinciách Východného Pruska a v českých krajinách (1871-1914)

Obrazy kriminálneho cudzinca sú dnes rozličným spôsobom prítomné: napríklad v hlboko zakorenených predstavách o Rómoch ako rodených zločincoch alebo prostredníctvom vtipov o poľských zlodejoch áut. Je preto potrebné zaoberať sa okolnosťami vzniku etnického kriminalizovania ako zvlášť účinnnej formy spoločenskej exklúzie. Projekt ju skúma na historickom príklade dvoch regiónov v rozlične usporiadaných štátnych útvaroch: v provinciách Východného Pruska, teda ako národný štát koncipovaného, hoci v skutočnosti multietnického nemeckého cisárstva a v českých krajinách mnohonárodnostnej Habsburskej monarchie. Cieľom je odhaliť mechanizmy a interpretačné vzory, pomocou ktorých sa obrazy cudzieho spájali s etnickými skupinami, resp. s predstavami o kriminalite a ktoré tak viedli ku konštruovaniu kriminálnych „druhých“. Predmetom analýzy budú celoštátne diskurzy kriminality a lokálne spoločenské praktiky. Vychádzame pritom z predpokladu, že skúmanie etnickej kriminalizácie umožní rozpoznať sebaidentifikáciu dominantných spoločenských skupín, ich praktiky inklúzie a exklúzie ako aj politickú a spoločenskú participáciu častí obyvateľstva označených ako odlišné v rozličných mocenských štruktúrach – a tým prispieť k pochopeniu sociálnych a kultúrnych dejín nielen nemeckého cisárstva a Habsburskej monarchie, ale aj iných štátnych útvarov.


Volker Zimmermann

 

Celkový počet zločinov a priestupkov proti ríšskym zákonom v roku 1882 (podľa administratívnych oblastí). Počet odsúdených v trestoprávnom veku na 100 000 obyvateľov. Všetkých sedem administratívnych oblastí Nemeckej ríše s najvyšším podielom na kriminalite sa roku 1882 nachádzalo vo východných pruských provinciách. Mnohí doboví pozorovatelia z toho vyvodzovali, že poľské obyvateľstvo týchto oblastí má výrazné sklony ku kriminalite.