Etnicitu ako kategóriu dejín kriminality výskum zločinnosti v Nemecku a Rakúsku 19. storočia doteraz nezohľadňoval. Toto zanedebávanie zo strany historickej vedy je prekvapujúce najmä vzhľadom na skutočnosť, že súčasné dikusie používajú etnický pôvod delikventov ako sporný argument. Historická analýza tejto tematickej oblasti má preto priniesť poznatky o vzniku a etablovaní stereotypov o údajne kriminálnych "druhých".

Východné pruské provincie nemeckého cisárstva a české krajiny v Habsburskej monarchii predstavujú dva národnostne zmiešané stredoeurópske regióny, v ktorých pôsobili veľmi rozdielne historické a demografické činitele: východné pruské provincie boli súčasťou nacionalizujúceho štátu, české krajiny zasa regiónom mnohonárodnostného impéria. Obe oblasti budú predmetom komparatívnej analýzy: akými spoločnými znakmi, resp. rozdielmi sa vyznačujú, a aký vzťah majú tieto zistenia k štátnym štruktúram, resp. politickým a spoločenským identitám?

Dajú sa tu vskutku pozorovať charakteristické zvláštnosti: napr. na východe nemeckého cisárstva boli štatistiky kriminality zvlášť vysoké, čo vyvolalo diskusie o údajných výrazných sklonoch poľskej časti obyvateľstva ku kriminalite. V českých krajinách zasa vykazovali veľkú mieru zločinov priemyselné centrá ako v dôsledku prisťahovalectva etnicky zmiešaná Moravská Ostrava. Projekt sa však nesústreďuje len na poslednú tretinu 19. a začiatok 20. storočia, ale aj na predchádzajúce a nasledujúce desaťročia. Možno aj v tejto dobe konštatovať zvláštnosti vo vývine kriminality ako aj spoločenského a politického diskurzu v etnicky zmiešaných oblastiach?

Toto viacnásobné porovnanie poukazuje na veľký význam sociálnej participácie pre integračný potenciál mnohonárodnostných spoločností – a síce v kontexte rozdielnych štátnych foriem. Tým prispieva k poznaniu mechanizmov integrácie a vylučovania.

Volker Zimmermann