"Malé" vyrovnanie s dejinami "veľkých" udalostí v Nemecku a vo východnej strednej Európe po roku 1989 získalo rozhodujúce impulzy – odhliadnuc od transnacionálnych kontaktov rozličných skupín – najmä zásluhou lokálnych iniciatív. V rámci projektu Prax spomínania v občianskej spoločnosti po roku 1989 sa tento vývin skúma na regionálnych príkladoch: jedna čiastková štúdia je venovaná mestu Hoyerswerda (dr. K. Erik Franzen) a jedna Ústí nad Labem / Aussig (Frauke Wetzel).

Obe priemyselné mestá sa po druhej svetovej vojne a počas socializmu stali miestami núteného vysťahovalectva, resp. masívneho riadeného prisťahovalectva, spoločenskej reorganizácie a politickej inštrumentalizácie ako reprezentatívne lokality. Po roku 1989 sa tento proces mnohorakým spôsobom pretváral a v dôsledku politickej a spoločenskej transformácie sa zmenilo aj hospodárenie so spomienkami: v niekdajších prevažne socialisticky orientovaných priestoroch budúcnosti sa začali hľadať predtým potlačené spomienky, a tento proces stále nie je ukončený. Dochádza pri tom ku konkurencii viacerých línií spomínania – prenasledovanie židov, druhá svetová vojna, vyhnanie, útlak za socializmu.

V tejto súvislosti sa vynára niekoľko otázok: odrážajú v mnohom pozorovateľné štrukturálne zmeny a prestavba oboch miest aj interpretačné zmeny v zmysle politiky spomínania, presahujúce premenovania ulíc a námestí? Akú úlohu zohráva spomínanie na druhú svetovú vojnu a rozličné nútené migrácie v niekdajších socialistických priemyselných centrách? Strieda fázu regulácie spomínania obdobie deregulácie pamäti, uprednostňujúce dovtedy potlačené spomienky? Dostáva sa väčšmi do centra „práca spomínania“ a tým aj konanie aktérov občianskej spoločnosti? Tejto a ďalším tematickým oblastiam je venovaný projekt, financovaný Splnomocnencom spolkovej vlády pre kultúru a médiá. Rozširuje tým etablovanú historiografiu miest, doteraz charakterizovanú prevažne geograficky, sociologicky resp. architektonicky, o perspektívu kultúrnych dejín.

K. Erik Franzen