Collegium Carolinum e. V.   Hochstr. 8, 81669 München   Tel.: +49 / (0)89 / 55 26 06 – 0   E-Mail: post.cc@collegium-carolinum.de
DeutschČeštinaSlovenčinaEnglish

Národ a trieda v pamäti mesta. Transformácia kultúry spomínania v Lodži po roku 1945

Ruiny továrne na česanú priadzu židovského továrnika Henryka Birnbauma (1858–1936) v Lodži. Tovreň bola postavená v roku 1895, po roku 1945 bola znárodnená. Uprostred sa nachádza už zreštaurovaný záhradný domček na továrnikovom pozemku.

Systematický rozvoj mesta Lodž na centrum textilného priemyslu v strednej Európe sa začal po roku 1820. Nasledujúci ekonomický rozmach a razantný rast obyvateľstva prispeli k mýtizácii mesta ako „Manchestru Východu“.

 

Roku 1899 Władysław Reymont zvečnil Lodž v románe Zasľúbená krajina, od ktorého sa odvíjala jeho neskoršia zlá povesť. Priemyselný rozvoj Lodži znamenal zároveň začiatok etnickej a spoločenskej diverzifikácie mestskej spoločnosti, združujúcej Poliakov, Nemcov, Židov, Rusov, resp. podnikateľov, robotníkov a úradníkov. Tento proces skončil po nemeckej okupácii a zriadení geta Litzmannstadt. Zloženie obyvateľstva sa definitívne zmenilo v dôsledku vyháňania, násilného sťahovania a deportácií, resp. likvidácie Židov.


Interpretácia histórie a kultúry spomínania v niekdajšom multietnickom meste Lodž vychádzala po roku 1945 z kategórií národ a trieda, ktoré boli neustále vo zvláštnom, hoci meniacom sa vzťahu. V čase existencie Poľskej ľudovej republiky sa multietnická minulosť predvojnovej Lodži buď zamlčiavala, alebo mala dokumentovať marxistické triedne protiklady tým, že sa konštruovali národné antagonizmy. Po príklone k multietnickému dedičstvu mesta po roku 1989 sa začal opäť zdôrazňovať „meštiansky étos podnikateľa“. Budovanie pozitívnej lokálnej identity Lodži, dovolávajúcej sa (idealizovaného?) obrazu tolerantnej, multikultúrnej kapitalistickej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia, napokon viedlo k tomu, že sa z neho stali prvky vytvárania imidžu a mestského marketingu.

 

Dizertačný projekt analyzuje tento meniaci sa pohľad na národnosť a triedu po roku 1945 na príklade vybraných miest pamäti mnemotopu Lodž. Tým sa do centra pozornosti dostávajú jednak spomienkové toposy, ktoré pomáhajú vysvetliť zmeny spomínania – národná homogenita, resp. etnická diverzita; triedny boj, resp. revolúcia, tolerancia a spoločenstvo; pauperizácia, resp. súkromná dobročinnosť; „masa“ resp. indivíduum; robotnícka česť, resp. podnikateľský duch. Miesta pamäti sú na druhej strane chápané aj ako priesečníky lokálnych, národných a globálnych diskurzov a záujmov spomínania.

 

Z tohto dôvodu sa pozornosť upriamuje na štátnych a súkromných nositeľov spomienok a ich špecifických zámerov vnútri i mimo mesta. Projekt preto presahuje lokálny kontext a sľubuje rozšíriť poznanie o fungovaní procesov interetnickej a medziinštitucionálnej transmisie spomínania.

Ulrike Lang



Novinky

Stellenausschreibung

Bibliothekar(in) (m/w/d) gesuchtViac...


Stellenausschreibung

Wissenschaftlicher Mitarbeiter/Wissenschaftliche Mitarbeiterin (m/w/d) in Prag gesuchtViac...


Stellenausschreibung

Studentische Hilfskraft gesuchtViac...


Neues Projekt

zur Jüdischen Geschichte in den Böhmischen LändernViac...


An-Institut der

Mitglied im
Kompetenzverbund Historische Wissenschaften München